St. Moritz nás v sobotu vítal slnkom zaliatymi vrcholkami hôr, čo nám dávalo nádej, že počas zajtrajších pretekov bude počasie na našej strane. V predvečer pretekov sa konal otvárací ceremoniál, kde som mala tú česť reprezentovať Českú republiku a niesť našu štátnu vlajku za sprievodu českej hymny. Hoci na nás samotný pretek ešte len čakal, pri nástupe reprezentantov a predstavenie všetkých zúčastnených štátov boli všetci naši reprezentanti dojatí, nielen ja, stojaci na pódiu v národných farbách a s vlajkou v ruke.

Ráno naozaj počasie nesklamalo a o 9:00 zaznel štartový výstrel pre prvú skupinu. Českých pretekárov nebolo na štarte málo: mimo mňa (kategória U40) ste v majstrovskom preteku mohli vidieť ešte Václava Pulda (kategória U50), Petra Choc (kategória U60, obaja KSB Liberec) a Kamila Hastíka (kategória U50, Inline Veselí). Na štarte maratónu Swiss skate tour bol môj tímový kolega a tréningový partner Zdeněk Sauer (TEMPISH inline team) a pretekári z tímu Kvarteto + Mirek a Hanka Hrabovských a Vláďa Vinduška.

Najskôr štartovali muži, potom ženy. Hoci sa vyhlasujú, ako je na všetkých majstrovských pretekoch bežné, jednotlivé vekové kategórie, ale ženy štartovali spoločne. Čo mne teda moc nevyhovovalo. Tempo a rýchlosť hneď po štarte udávali korčuliarky ako Claudia Pechstein, niekoľkonásobná olympijská víťazka v rýchlokorčuľovaní. Navyše sa mi podarilo sa hneď pri rozbehu na štarte ťuknúť dánskej súperke do korčúľ, málinko stratiť stabilitu a tým som stratila výhodnú pozíciu z prednej štartovej línie. Napriek tomu sa mi podarilo uchytiť chvoste prvého balíka. Silné súperky naprieč všetkým kategóriám však potrebovali tento balík "roztrhať". To sa samozrejme stratégiou brzda - plyn podarilo a zo zadnej pozície sme so súperkou z inej vekovej kategórie prvý balík po niekoľkých kilometroch stratili.

Mali sme pred sebou viac ako 30 km v dvojici. Čoskoro nám bolo jasné, že dnes rozhodne trhať osobné rekordy nebudeme. Okolo nás sa navyše preháňali menšie či väčšie balíky mužov z rôznych kategórií. V jednej z nich bol aj Zdenda. Jemu sa zo začiatku išlo pomerne dobre. Hoci sa o engadinském preteku hovorí, že je stále z kopca, nie je to úplne pravda, aj keď cieľ je o cca 150 výškových metrov nižšie než štart. A tak aj Zdendovi nanešťastie trošku došli sily v stúpaní jedného z kopcov. Navyše nás čakal kilometrový úsek slušného stúpania a kilometrový úsek klesania cez stavebné práce na ceste, kde bol odfrézovaný asfalt. Človek si pripadal ako syr na strúhadle a v celkovom čase to znamenalo opäť zbrzdenie. Nakoniec som došla v mojej kategórii šiesta, čo znamenalo bohužiaľ aj posledné miesto kategórie U40.

Osobné pocity z výsledku sú teda rozpačité. Na jednej strane som niekoľko korčuliarok ešte nechala za sebou, ale na moje súperky v kategórii mi sily bohužiaľ nestačili. Bojovala som do poslednej chvíle a pretek došla priemernou rýchlosťou cez 30km/h aj keď to v dvojici spolu s francúzskou súperkou bol chvíľami očistec.

Pretek to bol vďaka prudkým stúpaniam a klesaniam rozhodne náročný. O to má však v cieli človek väčšiu radosť, aj keď výsledok nestačí na stupne víťazov. A navyše: Zdeněk si odváža osobný rekord v maratóne a ja nezabudnuteľný zážitok a pocit hrdosti z možnosti reprezentovať Českú republiku.

hana Duspivová
TEMPISH Inline Team